Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obrazek 

PODNEBIE


Podnebie môžeme zadefinovať ako dlhodobý režim počasia na určitom mieste. Je formované spolupôsobením atmosferických procesov a klimageografických činiteľov. Medzi atmosferické procesy zaraďujeme výmenu tepla a vlahy medzi atmosférou a zemským povrchom a všeobecnú cirkuláciu atmosféry. Klimageografické činitele sú napríklad geografická šírka, rozloženie pevnín a oceánov, nadmorská výška, reliéf, morské prúdy, pôdny a vegetačný kryt, snehová pokrývka, vplyv človeka.

Klimatická charakteristika regiónu je súhrnom poveternostných dejov a patrí medzi základné črty bližšieho opisu určitého regiónu. Za základné klimatické hodnoty, s ktorými pracujeme pri tvorbe klimatickej charakteristiky, považujeme dlhodobé mesačné a ročné priemery príslušných meteorologických prvkov, čím sa spozná pre dané miesto ročný chod týchto prvkov. Môžeme sa snažiť zistiť aj denné chody prvkov v jednotlivých mesiacoch roka, prípadne v ročných obdobiach.

V prvej fáze môžeme región zaradiť do príslušnej klimatickej oblasti, či už z hľadiska celosvetového, ale aj z hľadiska nižšieho regionálneho. V prvom prípade sa môžeme opierať o Alisovovu klasifikáciu, alebo o Köppenovú klasifikáciu. Ak chceme región zaradiť v rámci členenia Slovenska máme k dispozícii viacero členení. Či Končekovo, ktoré bolo publikované v Atlase SSR v roku 1980, alebo s malými úpravami v Atlase krajiny Slovenskej republiky v roku 2002 pod vedením Lapina a kol., alebo Tarábkove členenie publikované v 1980. Končekovo členenie vzniklo kombináciou teplotných kritérií, zrážkových úhrnov, indexu zavlaženia a fenologických ukazovateľov. Slovensko je podľa neho rozdelené na teplú, mierne teplú a chladnú oblasť. Teplá oblasť má ešte suchú, mierne suchú a vlhkú podoblasť a mierne teplá oblasť sa delí na mierne vlhkú, vlhkú a veľmi vlhkú podoblasť. Tarábek vo svojom členení delí klímu Slovenska na nížinnú, kotlinovú a horskú. Nížinná klíma je charakterizovaná ako suchá až mierne suchá s miernou inverziou teplôt. Kotlinová klíma je mierne suchá až vlhká s veľkou inverziou teplôt a horská klíma je vlhká až veľmi vlhká s malou inverziou teplôt. Nížinná klíma sa delí na teplú a prevažne teplú, kotlinová na teplú, mierne teplú, mierne chladnú a chladnú a horská klíma sa člení na teplú, mierne teplú, mierne chladnú, chladnú, studenú a veľmi studenú. Ako teplotné charakteristiky na vyčlenenie týchto subtypov boli použité sumy teplôt 10° C a viac, teplota v januári, teplota v júli a amplitúda teplôt.

Medzi základné klimatické charakteristiky patrí teplota vzduchu, teplota pôdy, tlak vzduchu, vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, oblačnosť a slnečné žiarenie, zrážkové a snehové pomery, tepelná bilancia zemského povrchu, stav pôdy, schladzovanie, znečistenie ovzdušia, prechody atmosferických frontov a výskyt vzduchových hmôt.

Teplotným pomerom sa v charakteristike venuje stále najväčšia pozornosť. Spracujeme ročný chod teploty vzduchu, čo vyjadruje priebeh priemerných mesačných teplôt, ďalej denné priemery teploty vzduchu za určité obdobie, najvyšší denný priemer teploty za určité obdobie, najnižší denný priemer teploty za určité obdobie, priemerné denné maximá a minimá za určité obdobie, absolútne denné maximá a minimá za určité obdobie. Teplotné pomery vyjadríme vo forme tabuliek a histogramov. Môžeme tiež pozorovať nástup, dĺžku trvania a ukončenie dní s priemernou dennou teplotou 5,10 15° C a ďalej počet dni s určitou teplotou: tropické dni (maximálna teplota je 30° C a vyššia), letné dni (maximálna teplota 20° C a vyššia), mrazové dni (minimálna teplota je –0,1° a nižšia), ľadové dni (max. denná teplota nevystúpi nad 0° C), arktické dni (teplota nevystúpi nad –10° C).

Podobným spôsobom spracúvame aj teplotné pomery pôdy. Výsledky tiež zobrazíme vo vorme tabuliek a histogramov. Hlavnou charakteristikou je ročný chod teploty v rôznych hĺbkach pôdy. Skúma sa pôda do hĺbky 2 metre a vychádzame z mesačných priemerov teplôt v 2, 5, 10, 20, 50, 100, 150, 200 centimetroch. Ďalej môžeme skúmať denný chod teploty pôdy, extrémne hodnoty teploty pôdy a premŕzanie. Premŕzanie vyjadruje sumu dní kedy klesne teplota pôdy pod bod mrazu.

Druhou veľmi dôležitou charakteristikou sú zrážkové pomery. Základom je priemerný ročný úhrn zrážok v regióne za určité obdobie. Priemerné mesačné úhrny zrážok nám dávajú predstavu o rozložení zrážok počas roka. Skúmame aj sumu zrážok za vegetačné obdobie, čo je dôležitý ukazovateľ pre poľnohospodárstvo, nasleduje suma dní zo zrážkami za rok. Sledujeme aj počet dní s búrkou, krupobitím, námrazou.

V našich oblastiach spadne časť zrážok vo vorme snehu, preto skúmame aj priemerný nástup, dĺžku trvania a koniec snehovej pokrývky, ak je snehová pokrývka prerušovaná uplatní sa ukazovateľ počet dní so snehovou pokrývkou. Zisťujeme aj maximálnu výšku snehovej pokrývky.

Ďalšou dôležitou charakteristikou sú veterné pomery regiónu. Tie sú závislé od reliéfu a premenlivosti počasia. Pri veterných pomeroch nás zaujíma predovšetkým priemerná častosť smerov vetra za rok a priemerná rýchlosť vetra za rok. Priemerná častosť smerov vetra sa udáva v hlavných a vedľajších smeroch, vyjadrujeme ju v promile za rok a je doplnená údajom o bezvetrí. Priemerná rýchlosť vetra sa udáva pre hlavné a vedľajšie smery v metroch za sekundu. Veterné pomery znázorňujeme pomocou tzv. veterných ružíc, v ktorých sú prehľadne znázornené smery a rýchlosti vetry v závislosti od svetových strán.

Pri tlaku vzduchu sa zameriame na ročný, ale aj denný chod tejto veličiny. Ďalej sledujeme priemerné maximá, priemerné minimá, absolútne maximá a absolútne minimá za jednotlivé mesiace.

Sledovanie vlhkosti vzduchu zahŕňa sledovanie relatívnej vlhkosti vzduchu, tlaku vodných pár a sledovanie rosného bodu. Pri relatívnej vlhkosti vzduchu sledujeme jej ročný a denný chod. Tlak vodných pár meriame augustovým psychrometrom, ktorý pozostáva zo suchého a vlhkého teplomera. Rozdiel medzi meraniami porovnáme s tabuľkami a podľa nich získame hodnotu tlaku vodných pár. Pri tejto veličine potom sledujeme mesačné priemery tlaku vodných pár. Pri rosnom bode sledujeme jeho mesačné priemery v ° C.

Oblačnosť sa pozoruje o 7., 14. a 21. hodine miestneho času. Pokrytie oblohy sa určuje odhadom a vyjadruje sa v desatinách. Sledujeme priemernú mesačnú a ročnú oblačnosť, najvyššie a najnižšie mesačné a ročné priemery oblačnosti.

Na meranie dĺžky slnečného svitu sa používajú heliografy. Sledujeme denný chod slnečného svitu v hodinách a priemerné mesačné a ročné sumy slnečného svitu v hodinách.

Pri hodnotení radiačných pomerov v regióne sa zameriavame na sumu priameho slnečného žiarenia, rozptýleného a globálneho žiarenia a na priepustnosť atmosféry.

Literatúra:

  • Atlas krajiny Slovenskej republiky (2002): MŽP, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica
  • Atlas SSR (1980): SAV, Bratislava
  • Klíma a bioklíma Bratislavy (1979): VEDA, Bratislava
  • Klimatické pomery Hurbanova (1960): Hydrometeorologický ústav, Praha
  • Konček, M. a kol. (1974): Klíma Tatier, VEDA, Bratislava
  • Lauko, V. (2003): Fyzická Geografia Slovenskej Republiky, Mapa Slovakia, Bratislava
  • Petrovič, Š. (1963): Náčrt klimatických pomerov Východného Slovenska, Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice
  • Zborník prác SHMÚ 33/I. Klimatické pomery na Slovensku
  •  

    Komentáře

    Přidat komentář

    Přehled komentářů

    dfsfse

    (jcsdjbd, 9. 4. 2010 10:33)

    idte do pici-

    hroza

    (janinka, 1. 6. 2009 14:24)

    je to hrozneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee

    llllll

    (Vikyy, 5. 3. 2009 14:41)

    Suuper

    Díki

    (Black Scorpion , 25. 5. 2008 9:24)

    Díki za pomoc, máš to tu fakt dobré !!!

     

     

     

    Z DALŠÍCH WEBŮ

    REKLAMA